Prvé zmienky o školstve na území nášho mesta (podľa mestskej kroniky a štúdie p. Árpáda Juhásza o školstve) pochádzajú z konca 18. storočia. Odvtedy až do prvých desaťročí nášho storočia patrili školy cirkvi. Vyučovalo sa v nich náboženstvo, čítanie, písanie a pre najlepších aj počty. Učitelia vyučovali chlapcov, kantori dievčatá a na výchovu dohliadali preceptori. Vyučovací jazyk bol maďarský, dochádzka do školy dobrovoľná. Povinnou sa stala až na základe kráľovského rozhodnutia z r. 1806 pre deti 6 až 12 ročné. Za jej dodržiavanie zodpovedala cirkev aj obecná samospráva.
K napredovaniu vo vývoji školstva dochádza zásluhou kaplána Michala Reviczky - Revisnyeiho, ktorý po svojom príchode do Gúty r. 1836 začína zápas o rozširovanie priestorov školy a o prijímanie ďalších učiteľov do nej. Výsledkom týchto snažení bolo postavenie novej - chlapčenskej školy r. 1854. Neustály nárast zapísaných detí ako aj oddelená výuka chlapcov a dievčat si vyžiadali postavenie ďalšej - dievčenskej školy r. 1892.
Roky I. svetovej vojny poznačili aj prácu škôl. Na front odvelili mnohých učiteľov a zastúpiť ich inými nebolo možné, pretože situácia bola všade podobná. U starších žiakov narastá počet vymeškaných vyučovacích hodín, pretože vojnová situácia z nich urobila živiteľov rodín. Výuka na školách bola dočasne prerušená.
Po rozpade Rakúsko - Uhorska dochádza k zmene obsahu výchovy a vzdelávania. Vo vzniknutej Československej republike sa dôraz kladie príprave na kultúrnejší občiansky život. Povinná školská dochádzka sa predlžuje zo 6 na 8 rokov. Na národnostne zmiešaných územiach zostali maďarské ľudové školy, ale vzniká potreba zavedenia dvojjazyčnosti a najmä u pedagógov aj osvojenie si štátneho - slovenského jazyka. Školy v tomto období patria do správy obce a cirkvi a len v malej miere ich spravuje štát.
Po uzákonení 8-ročnej povinnej školskej dochádzky opäť dochádza k problému nedostatku školských priestorov. Po postavení okolitých škôl v Seregakole (1903), na Malom Ostrove (1921) a Pačérku (1926) prišiel rad aj na výstavbu ďalšej školy v samotnej obci. Pokým sa nová škola nepostavila, výuka prebiehala v improvizovaných priestoroch mestských budov. Po dlhšie trvajúcich prípravách bola v rokoch 1928 - 1930 postavená meštianska škola (dnešná ZŠ F. Rákócziho II. na ul. Palkovicha). Výuka v nej začala na jeseň r. 1930 a od r. 1933 začala v nej svoju výchovno - vzdelávaciu prácu aj prvá slovenská trieda pod vedením p. Dezidera Valgona. Pán Valgon od tohoto roku viedol prácu I. štátnej ľudovej školy, p. Ján Hopko (potom Alexander Pažický a Július Horváth) meštiansku školu a po viacerých krátkodobých zmenách bol vedením II. štátnej ľudovej školy poverený p. Ján Lejtrich.
V tomto období pracovali v obci okrem spomenutých okolitých škôl a meštianskej školy ešte aj základná obecná škola a tri cirkevné školy: rímsko - katolícka chlapčenská, rímsko - katolícka dievčenská a židovská základná škola.
Počas II. svetovej vojny zápasia školy s mnohými nedostatkami: chýbali financie na učebné pomôcky, narastá počet vymeškaných hodín najmä u starších žiakov a pod., školy boli od marca 1945 opäť dočasne zatvorené. Po vojne dochádza k poštátneniu všetkých škôl: obecných, cirkevných aj súkromných a postupne sa vybudovalo jednotné školstvo v bývalej ČSSR. Do r. 1948 to boli štátne ľudové školy (roč. 1. - 5.) a stredné školy (roč. 6. - 8.), po ňom národné školy (roč. 1. - 5.) a stredné školy (roč. 6. - 8.). Neskôr boli oba stupne základnej školy zjednotené do osemročných stredných škôl (od r. 1953), potom do základných deväťročných (od r. 1960) a opäť sa striedali osemročné a deväťročné základné školy.
Veľkým medzníkom v živote našej obce bola povodeň v r. 1965, ktorá značne poškodila všetky budovy škôl. Vyučovanie bolo ukončené už 17. júna, žiaci "prázdninovali" v rôznych rekreačných strediskách a detských táboroch. Ďalší školský rok plnili školskú dochádzku na ôsmich elokovaných školách v rôznych kútoch bývalej ČSSR. Ani po ustúpení vody z obce vyučovanie v priestoroch škôl nebolo možné. Bývali v nich brigádnici, ktorí pomáhali pri obnove povodňou zničených objektov a nevyhovovalo ani zdravotné hľadisko - možnosť výskytu epidémií.
Do územnej správy MNV v tomto období patrilo 7 základných škôl (ZDŠ slovenská a maďarská na ul. 1. mája, ZDŠ ul. Pionierska, ZDŠ slovenská a maďarská Veľký Ostrov, ZDŠ Pačérok a ZDŠ Částa) a jedna osobitná škola. Keďže tieto okolité školy boli s Kolárovom spojené len poľnými cestami, v popovodňovej výstavbe sa plánovalo s novou 18-triednou internátnou školou, ktorá by poskytla deťom z okolitých osád celotýždennú starostlivosť. Časom však tieto osady "dostali" kvalitné cesty a autobusové spojenia. Aj náklady na prevádzku internátu boli značné a tak vznikol problém s využitím budovy internátu. S riešením prišli príslušné okresné a miestne orgány - zriadiť v spomínaných priestoroch detský domov. Tento svojmu účelu slúži od r. 1970 až dodnes.
Projektová dokumentácia školy Ing. Manola Kančeva sa začala realizovať r. 1966. Už po roku budova školy stála. Chýbalo v nej však ústredné kúrenie a pitná voda. Tak sa stalo, že budova novej školy bola odovzdaná až v predvečer 50. výročia vzniku ČSR - 27.októbra 1968 doobeda o 10.00 hod. Pri tejto príležitosti boli vysadené v tento deň aj tri lipky pozdĺž chodníka medzi telocvičňou a pavilónom B. Sadili ich: vtedajší predseda MsNV Ján Jány s dcérou Ľubicou, riaditeľ ZDŠ Ondrej Valent a predseda ZRPŠ Štefan Rizner so synom Štefanom.
O rok neskôr tvoria tieto lipky dôstojné pozadie soche žiačky od sochára J.V.Hucku. Napriek tomu, že škola začala slúžiť svojmu účelu, nedala sa istý čas používať telocvičňa (založená bola nábytkom do ubytovacích priestorov detského domova) a chýbala aj možnosť stravovania v školskej jedálni. Všetko sa však postupne utriaslo do normálnych koľají chodu tohoto výchovno - vzdelávacieho zariadenia.
Vo výchove a vzdelávaní sa hlavný dôraz kládol príprave na život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch došlo k obsahovým zmenám v školstve. Najskôr boli upravené učebné plány, učebnice, pracovné zošity a metodické príručky, zaviedli sa didaktické testy na overovanie vedomostí žiakov. Až po širokej diskusii v pedagogických kolektívoch boli s definitívnou platnosťou zavedené nové učebné plány a učebnice, ktoré sú platné dodnes (2008). Na prelome spomenutých rokov dochádza aj k zrušeniu okolitých málotriednych škôl a ich žiaci boli preradení na výuku do Kolárova (1979).
O účelné a užitočné využívanie voľného času detí sa starajú profesionálni výchovní pracovníci prostredníctvom záujmovej činnosti v pionierskej organizácii pri ZŠ a vo vtedajších Domoch pionierov a mládeže (teraz Centrum voľného času). Od pedagógov sa vyžaduje vysoká odbornosť, politická vyspelosť, spoločenská angažovanosť a oddanosť svojmu učiteľskému povolaniu.
Tento trend prerušili ďalšie významné udalosti v novembri 1989, keď bola ústavne zrušená vedúca úloha KSČ a nastáva obdobie demokratizácie spoločnosti. V roku 1993 sa Slovensko stáva samostatnou krajinou a školstvo postihujú ďalšie zmeny: zavádza sa alternatívna výuka náboženskej a etickej výchovy, vznikajú nové učebné plány, učebné osnovy a učebnice v súvislosti s prechodom z 8-ročnej na 9-ročnú školskú dochádzku. Po zrušení okresných školských správ prešla aj naša škola do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a od 1.júla 2002 je právnym subjektom.
V jubilejnom školskom roku 2008/2009 sa začína uplatňovať nová školská reforma. Všetky základné školy začínajú svoju výchovno-vzdelávaciu činnosť podľa vlastných školských vzdelávacích programov, v ktorých majú zakotvené svoje priority. V našom programe je to výuka cudzích jazykov, zvyšovanie počítačovej gramotnosti žiakov a pedagógov a napokon posilňovanie a rozširovanie environmentálnej výchovy. Ako sa nám bude dariť podľa tohto programu pracovať, ukážu ďalšie roky v živote našej školy.
Na záver niekoľko faktov na dotvorenie celkového obrazu našej školy k jej 40-ročnému jubileu:
Za uplynulých 40 rokov sa vo funkcii riaditeľa školy vystriedali siedmi a vo funkcii zástupcu ôsmi naši kolegovia. Vo výchovno - vzdelávacej činnosti pôsobilo 121 učiteľov a 46 výchovných pracovníkov. Napomáhalo jej 5 administratívnych pracovníčok a vyše 60 technických zamestnancov.
Povinnú školskú dochádzku ukončilo 2425 žiakov. Približne 1/10-na z nich získala vysokoškolské vzdelanie a jeho uplatňovaním dnes zastávajú mnohé významné posty v rôznych sférach nášho každodenného života. Často sa k nám vracajú a zverujú sa nám so svojimi radosťami i starosťami. A takouto príležitosťou je aj terajšie jubileum školy.
Slávnostne otvárame kroniku ďalšej histórie našej školy a píšeme v nej prvý list 41. roku existencie samostatnej slovenskej školy a 76. roku existencie slovenského školstva v našom meste vôbec.
riaditeľka: Mgr. Eva Sladká
zástupkyňa riaditeľky: Mgr. Valéria Kissová
